SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A verím…

A verím pevne: doba príde jara, kryť bude zeleň nová holé stromy, a ožije, čo smrť už objímala, bárs blesky budú šľahať, dunieť hromy. A verím sväte, deň že jasný svitne, a za hory noc prchať bude tmavá a slnko žiariť nebe na blankytné, že rozíde sa každá jeho chmára. I ľady zmiznú s povrchu tiež zeme, veď plné lásky to jej srdce vrelé, sa zazelená Himalaje temä, zakvitne kvietim nevídaným cele. Zem tonúť bude v novom mori blaha a láska vládnuť, kde bárs peklo vrelo, i mne tá chvíľa bude svätá, drahá, len srdce vtedy keby zmladnúť chcelo! Milujte ma, čosi-kamsi naposledy zahrať dám si, struna zjačí, hora zšumie (len tá srdcu porozumie), hlava srieňom pozapadne, pozde už na milovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama