SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Romanca

On pošiel svetom, ona doma nosila v srdci nemý žiaľ a pozerala ráno, večer v tú širošíru modrú diaľ. On zlomil vernosť, zrušil sľuby, žil spustle, v hrobu klesol chlad, mal priateľa, ten jeho menom písaval listy, že ju rád. A prešlo leto, prešla zima, marcová vzkvitla fijala, a milá pošla šírym svetom, za milencom sa vydala. Nenašla nikde, nenašla ho a horké slzy ronila a dúfala a zúfala si, čakala listy mámilá. Keď nešly nové, listy staré sa jala prečitovať zas a umierajúc spomínala na blahej lásky zašlý čas. Ten úsmev na zosnulej tvári, to stelesnená istota, jak málo človek potrebuje ku blaženosti života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama