Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Už roľa zoraná sa jasným srieňom belie, mne milý jeho jas, no, srdce moje želie, ba zmiera za kúkolom, stračou nôžkou i za tými za všetkými kvetmi na roli. Však za nevädzou srdce moje najviac žiali, bo, keď so slnkom ste sa, roľo, objímaly a tvár keď rumencom ti bola zaliata, tá vtedy s kvetmi — druhmi zakrývala ťa. Tú skromnú nevädzu tak preto duša rada, že venčieva ťa, kým si ešte krásna, mladá, bo tvoja krása iba vtedy dojíma, keď vášnive ťa slnko vrelé objíma. I teraz objímaš sa, bo veď tá si istá, a k hrudi vychladlej zas tisneš suché lísťa a chceš sa bozkávať, lež milencom ti, ach, len krutý bude mráz a chladný biely sňah.
