Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 34 | čitateľov |
Už roľa zoraná sa jasným srieňom belie, mne milý jeho jas, no, srdce moje želie, ba zmiera za kúkolom, stračou nôžkou i za tými za všetkými kvetmi na roli. Však za nevädzou srdce moje najviac žiali, bo, keď so slnkom ste sa, roľo, objímaly a tvár keď rumencom ti bola zaliata, tá vtedy s kvetmi — druhmi zakrývala ťa. Tú skromnú nevädzu tak preto duša rada, že venčieva ťa, kým si ešte krásna, mladá, bo tvoja krása iba vtedy dojíma, keď vášnive ťa slnko vrelé objíma. I teraz objímaš sa, bo veď tá si istá, a k hrudi vychladlej zas tisneš suché lísťa a chceš sa bozkávať, lež milencom ti, ach, len krutý bude mráz a chladný biely sňah.
— prozaik, básnik, novinár Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam