SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život — rieka

Je život ako rieka divoká, čo ženie sa, rve, syčí, hukotá cez kmeny machnaté, ozrutné balvany sa šialene rútiac ta, do tlamy hlbiny temnej v horskej samote. A prederúc sa hustou sihlinou, ľahúnko plynie bujnou lučinou, kde hrabačiek spev zneje jásavý, veselý mlynov klepot v diaľavy, mihajú viesky sa jak v driemote. Až v zátoku keď vplynie opustenú, zpät obzrie sa, hôr modrých ku prsteňu, na hromu hymnu myslí zúfalá, čo odráža sa od brala, na kvetné lučiny, čo život nimi plynie z široka. — — — — — — — — — — — — Ju objíma už nemá, bezodná zátoka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama