SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo vlaku

Vlak dlžizný bol a strašne fučiac letel v diaľ, a veselo v kupé i na chodbách smiech zaznieval. Sa z rušňa v noci iskry jak meteory sypaly, a dnuká mok sa niesol ku rtom, poháre cingaly. I konduktor bol milý, vtip sám, natešen velice, keď cigár pár zabudnutých vytiahol zpod lavice. Ja smutný som sedel, do noci hľadel ku brehom sráznym a sluchy som rozpálené k sklám tisol mrazným. Do noci hľadel som a dlho myslel, dlho, smutne na dievča, čo si zahráva s srdcom tak prekrutne.