SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie, nevykúzliš…

Nie, nevykúzliš jar mi ani leto ty, parku pestrý, krásny naoko, veď pravej jari v tebe beztak nieto, tá iba v srdci drieme hlboko. Ty jaro srdcu môjmu nenavrátiš tou svojou hudbou — vtáci odlietli — a darmo lúčom posledným sa zlátiš, keď suché tvoje listie vymietli. Oj, darmo šumia tvoje vodomety, sa zelenajú tvoje aleje, už nazad pŕchlé leto nepriletí, skôr pokryjú ťa sňahu záveje. Jar drieme v srdci, v novej sláve vstane, bárs šum tvoj zmĺkne, zeleň zvädne snáď, v púšť svietiť budú slnku lúče ranné, a hrobom sláva tvoja zapáchať.