SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrat

V tie kúty smutné sa vraciam zas z večera vánku. Už parky smútia, kde srdce nenašlo zabudnutia, kde zašelestil list zvädlý as’. V tie kúty pošmurné kráčam sám, v neznámo dáke sa noha šinie, už nikdy do neho nepoplynie jak kedys’: v posvätný blaha chrám. Tam u nôh pokľaknem niečich rád, najdrahších pre mňa až do skonania, trebárs, ach, neznajú smilovania, nedajú viac sa už zobjímať.