SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na mojom okne striebra inovať…

Na mojom okne striebra inovať, vykvitly kúzlom útle zimné kvety, roj detvákov sa vyšiel sankovať, mladosti zašlej svit do srdca letí. Z ožiareného sálu hudba v diaľ odchýlenými dvermi zajásala, vše tieňom mihne tančiaci sa pár, hruď rozpomienkou búri túžba stará. Ach, osud krutý! Márne biely srieň chce rozpálenú schladiť snivú hlavu, a srdce starnúť nechce, nechce len, zaplašiť citov búrnych hudbu dravú. A suďba trpká: v tvári mier, kľud lhať s vlniacou hruďou, citmi rozbúrenou, a pálčivou sa túžbou zožierať, tak márnou, ach, tak krute utajenou.