SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samota

Posvätný vládne kľud tu, v tichej samote; na dvore gazdov bič veselo nezapráska, na prahu s detvákmi sa matka nepoláska, okien pár pod révu sa chúli v driemote. I sliepke clivo tu, šla hrabať na lúku, kde bzučí včeliek roj, materia dúška vonia a pestrí motýli sa s kveta na kvet honia a v sladkom cvrčkovia si hudú súzvuku. V tom tichu života unikáš hukotu; mier kúzlom dušu jal, tu večnosť sídli snáď, tu svoj si celučký, bys’ mohol naslúchať vlastného srdca tlko — tlkotu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama