SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V ďalekú krajnu

V ďalekú krajnu na druhom svete blíži sa jaro v tajomnom lete, blíži sa jaro; polotma šerá na našom svete, príroda zmiera. Vesna nás zbudí čarovným vánkom, druhý svet usne smrteľným spánkom, u nás už spevom ozve se hora, druhý svet sputná ľadová kôra. Prečo nás, deti jedinej matky okamžik jeden neblaží sladký, neschváti naraz radostné chvenie; popriané nenie spoločné mrenie? Keby sme naraz zamreli v žiali, hádam by citom pukly sa skaly; keby sme naraz blahom sa chveli, roztopil by sa v slasti svet celý. Preto, keď jedno umiera dieťa, na druhé lúče života svietia, aby zem, naša matička drahá, neutonula v mori sĺz, blaha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama