SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Let do povesti

Bolo to jako v pohádke: v srdci slasť, jásot jediný, tátoš nás rýchle unášal v neznáme, diaľne končiny. Ty jako vtáča splašené k srdcu sa môjmu túliš: „Oj, kam letíme to, môj milý, kam unášaš ma, princu môj?“ „Ja unášam ťa ďaleko, do diaľnej, bájnej krajiny, kde jediná ty princezna a ja princ budem jediný.“ „Tátoš náš letí jako blesk mu neznámy čas ani stih, nám minúta je večnosťou, a večnosť celá — okamih.“ „Ja unášam ťa, milenko, ta, odkiaľ nieto návratu, zorničky tvoje žiaria nám na cestu z ruží vystlatú.“ „Keď s údivom sa vrátime z vysnenej diaľnej krajiny, už nebudeš tá, čos’ bola, budeš už iná, ja iný.“ —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama