Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Ja kedysi zrel čiernych očí pár a, čudno, zahľadel sa do nich razom, mne slasťou bolo zierať v tú ich žiar i sladkou mukou, ja som zavzdychal jak blúznivec Madonny pod obrazom. Ja zavzdychal a už som ľutoval, že okúzlil ma magický jas očí, že cituplnú hruď mi osud dal; no, city schladly, ja už nevzdychal a nešeptal, že svet sa so mnou točí. A pŕchlo všetko, života kus s tým, ja spokojný bol, spokojný bol veru, však teraz sa už neraz zamyslím, či nemal by som nad osudom zlým vzdychávať, keď som v lepší ztratil vieru? A chvíľ keď lepších ohlas začujem, keď svitá mi a už sa začne šeriť, za srdcom svojím citným banujem a ľutujem, tak z duše ľutujem, že nemožno mi ľúbiť, vzdychať, veriť.
