SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevernej milej

Za rána vôňu hájika dýcham, za tebou, dievča, nadarmo vzdychám, to moje srdce s boľasťou háda, že si ma predsa nemala rada. Počkaj ty, milá, skoro ty, ver mi, banovať budeš, banovať veľmi, tie tvoje líčka zbľadnú od žiaľa, žes’ nechcela ma, keď si ma mala. Vyplačeš celé oči tie čierne, ktoré mi nikdy neboly verné, a keď by chcely milovať stále, už bude pozde, bude po jare.