Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Naposled slnko krvou zaplanie, už večerný mrak v kraj sa stíchly vkráda, ja diaľky hmlistej čujem volanie, tak duša moja, tak by vzletieť rada! Zo smaragdu vôd ruža biela čnie, zelené listy po hladine plynú, v roztúžené bych schvátil náručie, ach, nežnú zlatú hlávku milenkinu. V plášť noci tmavý zem sa odela, nad sníčkom jej bdieť budú hviezdy jasné, chcel sobliecť bych ju jako anjela, jak dieťa nevinné pozorne, krásne. Perinkou ľahkou prikryť milenku; ju piesňou svojou ukolísať v snenie, kým nezabronie zora v okienku, na ružové rty vpiť jej poľúbenie.
