SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A zavezie ma modrá elektrika…

A zavezie ma modrá elektrika do zelených hôr, medzi smreky, bory, kde prekvapená ľudstva massa híka, keď nad vŕškami krvou západ horí. A srdce moje slasťou nezavzlyká, vo sviatok deň môj všedný nepremení, a na tom svete krásy pre mňa neni nad kraj ten diaľny, — hviezda nad ním bliká — A cez deň celý, večer, biele ráno poletí myseľ moja jedným tokom, a hľadieť budem v noci von oblokom za hviezdou, ktorú vidieť nie mi priano.