Stroskotanec sférických letov
Autor: Peter Kompiš
Digitalizátori: Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka, Michal Maga
Tieň večerný sa kradne pod plotom sa mihol v okne nočný motýľ šedý, ohnivý tátoš letí s hukotom, sa svetlo mihlo v diaľke naposledy. Je ticho všade, potok bublavý ukoliebavku spieva svodnú, zradnú, chladivá rosa klesla do trávy, tieň noci rastie v diaľku nedohliadnu. Hmla beľavá sa šíri z jazera, rákosie tajnou predtuchou sa chveje; z pod mrakov mesiac bľadý vyzerá; jas striebra padol osýk do aleje. Na lúke vonnej tančiť počaly rusalky, víly, kadere im vlajú, kraj ožil, jako keď ho očarí, osyky šumia, vlnky šepotajú. Spáč v mlyne blízkom z sna sa strháva, noc vlahá, tajomná, ach, tak von láka, noc bez milenky hluchá, zdĺhavá, jak nad poľom keď zimným havran kráka. A biely deň keď hľadí do mlyna, — jazero, lúka v snenie ponorené — spáč na sny hmlisté s túžbou spomína, na tajomné sny, sladké, nedosnené. —
