SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do pamätníku

Čo písať ti, keď leto preč, keď jasene chlad na dušu mi sadá? Ja volám: „Leto, neuteč!“ No, jaseň tu, i zima príde rada. Ja želám ti, by tvoja jar tou pravou jarou, dobou kvetov bola, by nevzdychala si, keď žiar vychladne slnka, túžba zbudne holá, by nevzdychla si v chvíľu tú: „Ach, mladosť moja, zlatá mladosť kde je?“ Bo vietor zimný v odvetu zahviždí, zvíri snehové záveje.