ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako sa znalec fabriky René vracia do haly, počuje odkiaľsi krik. Fabrika je teraz nervózna — neprekvapuje ho, že niekto na niekoho kričí. Od prípadu s maskami sa ľudia už nemôžu upokojiť, hoci sa zase plní. Tak si už navykli, že vždy príde nejaká nečakaná nová porucha, a z tej strany, odkiaľ ju najmenej čakajú, že na ňu čakajú teraz už vlastne stále. A porucha, keď vie, že je očakávaná, prečo by sa nedostavila? Dostaví sa. Krik sa ozýva z kancelárie lisovne. René vojde do lisovne a vidí, že lis stojí. Praskol na ňom takzvaný „palec“. A v kancelárii stoja oproti sebe jeho dvaja starí známi z vinárne U malých františkánov, Trnkóczy a Navrátil. Ale tohto roku sa už toľko ráz dostali do konfliktu, naposledy pre tie masky, že René v nich svojich vlaňajších spolustolovníkov už takmer nepoznáva.

— Akého vinníka? — kričí majster Trnkóczy. — Robíte nahovno nástroje.

— Nástroj musí vydržať viac, — hovorí vedúci nástrojárne Navrátil. — To je všetko vaše lajdáctvo. Rasujete lisy.

— Potrebujeme rýchlo nový palec!

— Vinníka. Podľa predpisu sa musí označovať vinník.

— Opotrebovanosť, krucinál.

— Vinníka, alebo si prebrúste nový sami.

— Áno, — kričí majster Trnkóczy. — Seriete na plán!

— Dohovoril som s tebou, — hovorí vedúci nástrojárne Navrátil.

— To si myslíš ty! — hovorí majster Trnkóczy. — Ale budeš to musieť vysvetliť výrobnému námestníkovi.

A majster Trnkóczy hneď aj vykrúca číslo a telefonicky referuje o konflikte výrobnému námestníkovi. René počuje, ako si výrobný námestník pýta k telefónu vedúceho nástrojárne Navrátila a pýta sa ho:

— Kto vydal predpis o označovaní vinníka?

Navrátil: — Technický námestník Pavel.

Výrobný námestník: — Povedzte technickému námestníkovi Pavlovi, že je vôl.

Znalec fabriky René vie, že pravdu treba hľadať v takýchto prípadoch na oboch stranách, ak o tom bude písať, dá však tentoraz viac za pravdu Trnkóczymu. Musí byť predsa možné pracovať na novom „palci“ aj na zisťovaní vinníka súčasne.

Odíde nespozorovaný — iná dávka kriku ho priláka do oddelenia vstupnej kontroly. René vie, že oddelenie sa volá oddelením vstupnej kontroly preto, lebo ani jedna súčiastka, ktorá neprešla cez toto bdelé pracovisko, nesmie „vstúpiť“ na pás. Nachádza tu skupinku troch ľudí: dispečera výroby a vedúceho oddelenia vstupnej kontroly nad ženou kontrolujúcou prepínače.

Dispečer výroby: — Nie sú prepínače, pás stojí.

Vedúci oddelenia: — Musíte chvíľu počkať.

Dispečer výroby: — Mali ste to dávno mať. Vám je jedno, či pás stojí, alebo nie.

Vedúci oddelenia: — Predstavte si, že áno. Ja zodpovedám za skontrolovanie.

Dispečer výroby: — Kašlem vám na vašu zodpovednosť, pás stojí.

Vedúci oddelenia: — Aj tak vám ich nevydám. Od nás sa musia najprv vrátiť do hlavného skladu. To by nám o chvíľu evidencia vyzerala!

René vidí, že žena kontroluje, ako sa len najrýchlejšie dá, chybné prepínače kladie do škatule na zemi, dobré stavia do vyrovnaných radov na stolík pred sebou.

Dispečer výroby: — Viete, čo vám poviem na tie vaše rozumy? Viete, čo vám na ne poviem?

René je tiež zvedavý, čo povie dispečer. A dispečer vykríkne:

— Toto!

A šikovne zhrabne všetky dobré prepínače zo stolíka do plášťa.

— Idioti! — kričí vedúci vstupnej kontroly, ale dispečera už niet. Aj René sa radšej vyparí, aby vedúci nevidel, že sa znalecky usmieva.

A už je René pri páse. Na prepínače tu zúfalo čakajú. O chvíľu sa končí smena a ešte by sa dal možno splniť dnešný plán!

Majster pásu: — Štveme sa ako kone a tí prekliati zásobovači… Všetci na koniec pásu!

Robotníčky aj opravári opúšťajú svoje pracoviská. Opravári dávajú do poriadku maličkosti na aparátoch, ktoré sa nahromadili na konci pásu a na posledných pracoviskách. Len čo sú v poriadku, robotníčky ich odnášajú na superkontrolu. Dispečer s prepínačmi sa zjavil neskoro — pomôžu si už ináč; René vie, že si takto nepomáhajú prvý raz. A už je dobrý kus pásu od konca prázdny! V zápisníku ženy za superkou, ako sa vraví skrátene superkontrole, pribúdajú posledné čísla. Teraz však pozor — René vie, že bude zle. Objavuje sa majster nastupujúcej smeny. Už kričí:

— A ja budem hodinu čakať, kým mi vypadne prvý kus, či ako?

Prišiel si obzrieť pás pred začiatkom smeny a dobre tušil. Takzvaná „rozpracovanosť“ (i takéto termíny už ovláda René) je v ťahu.

Majster nastupujúcej smeny sa vyjadrí ešte jasnejšie:

— Hlupák!

Majster končiacej smeny sa tvári, že nepočuje. René vie, že na to kašle, pretože zajtra, keď príde do roboty, nájde toto isté.

Lenže — majster nastupujúcej smeny sa možno vzrušuje zbytočne. Je to nočná smena. Ale čo ak z nej zíde? René dostal správy, že sa schyľuje k vážnemu konfliktu medzi oddelením technickej kontroly a výrobou. Oddelenie technickej kontroly je svedomím závodu. A so svedomím závodu je to ako so svedomím človeka. Keď je všetko v poriadku, človek ani nevie, že svedomie má. Ale ak človek zhreší, svedomie sa ozve. Keď je hriech malý, človek svedomie ešte akosi umlčí. Ale ak je hriech veľký, človek sa priam rozpoltí, svedomie akoby bolo zviera, ktoré ani k nemu nepatrí, len sa doňho zahryzlo a hryzie. Aj so svedomím závodu to bolo teraz tak — hryzie, akoby k závodu ani nepatrilo. Výroba sa usiluje svoje svedomie, OTK, krotiť, ale nijako to nejde. Čuduje sa výroba:

— Ako to, že OTK-ári, takí istí technici a robotníci ako my, neusilujú sa spolu s nami poradiť si s tým všetkým, iba si sedia a kritizujú, vraj, robíte zle, zastavíme výrobu! Sú azda niečo iné ako my?

René vie, že OTK-ári by aj radi dali najavo, že nie sú niečo iné, že sú takou istou súčasťou fabriky ako každé iné oddelenie — ale darmo, nedá sa. Sedieť, kritizovať a vyhrážať sa je ich povinnosťou. Oni ani nie sú prémiovaní za kvantitatívne plnenie plánu. Oni sú prémiovaní za kvalitu.

A René vie, že práve tu treba hľadať pôvod napätia a že toto napätie je zveľadené celkom čerstvou udalosťou. Pred nedávnom bola vo fabrike ministerská technická kontrola a zistila, že aparáty, ktoré sa fabrika chystá vyexpedovať, majú rad chýb. Vina padá samozrejme na OTK. A trest teda tiež. Výroba horko-ťažko predsa len splnila minulomesačný plán a dostala prémie. OTK-ári prémie nedostali. A dnes je práve večer po výplate.

René vidí, že OTK-ári montáže sa dnes schádzajú na nočnú s akýmisi zamračenými tvárami. Vedľa dverí oddelenia technickej kontroly montáže sú dvere kancelárie dielovedúcich výroby, ktorým podliehajú majstri pásov. Kancelárie sú od seba oddelené zelenou drevenou priehradkou, siahajúcou tak asi do polovice výšky haly. Dobre ponad ňu počuť i mierne zvýšený hlas.

René počuje ponad priehradku vylietať hlasy z kancelárie OTK-árov:

— Či nerobíme tak ako oni?

— Prišli sme o prémie len preto, že prižmurujeme oči!

— Povyhadzovať im to všetko!

— Nám môžu ďakovať za tie svoje prémie!

— Vykašlem sa chodiť na nočné! Na nočných je to na nevydržanie — prepchajú cez superku najviac zlých kusov. A keby si im to nepustil ukrkajú ťa.

— Už ani bohovi.

René vie, že čo počuje on, musí byť počuteľné aj v kancelárii dielovedúcich. Tam nevraví nikto nič — iba klepe písací stroj. Stroj doklepe, z kancelárie vyjde dielovedúci Mucha, nesie v ruke modrý interný list. René vie, že v rubrike vec je napísané Zabezpečenie nočnej smeny. Mucha vojde do susedných dverí k OTK-árom a hneď zase vyjde, ale už bez listu. Dal, nečakal na odpoveď. Ale René vidí, že Mucha nestihne ani zatvoriť za sebou dvere, odpoveď ho doháňa. To je hlas inžiniera Boroša, najlepšieho pingpongistu v závode, vedúceho tohto oddelenia OTK:

— Mucha!

Mucha sa zastaví: — Čo je?

Inžinier Boroš: — Z tej nočnej nebude nič.

Spoza priehradky z kancelárie výroby vyletí ďalší hlas:

— Chcú zaštrajkovať, kurvy! A hlas z kancelárie OTK:

— Kurvy ste vy! Nebudeme prižmurovať oči kvôli vašim prémiám!

Z kancelárie výroby vybehne majiteľ hlasu, ktorý odtiaľ pred chvíľou zaznel, René už podľa hlasu vedel, že je to inžinier Múdry, zástupca vedúceho vývoja, vedúci úlohy Oravan, ktorý sa vo výrobe zdržiava prakticky od chvíle, keď sa objavili prvé ťažkosti. Kričí do dverí kancelárie OTK, ktoré dielovedúci Mucha drží ešte vždy otvorené:

— Púšťajte do fabriky lepšie súčiastky! Pre vaše mizerné súčiastky budeme drieť ako hovädá a nakoniec nesplníme či čo?

René si uvedomí, že inžinier Múdry má akoby vymenenú psychiku — zjari, keď sa s ním zoznámil, na každej jeho vete bolo poznať, že je vedúcim úlohy Oravan a zástupcom vedúceho vývoja Picolominiho, de facto dokonca vedúcim vývoja, pretože Picolomini bol stále kdesi na cestách, René dosiaľ vôbec nemal príležitosť spoznať ho. A hľa, kto by teraz z viet inžiniera Múdreho vydedukoval niečo iné, ako že je výrobár, možno majster a možno ešte niečo menej?

Hlas z kancelárie OTK: — Robíte mizerne aj s dobrými súčiastkami. Budeme vám odteraz na superke všetko vyhadzovať.

Mucha povie ticho: — Na superke sú múdri.

Inžinier Múdry však reve: — Na superke vie byť každý múdry! Dokedy budeme sprostí na éčku? Kto púšťa na efko tie mizerné šáska?

Je to uvedomelý chlapík, tento inžinier Múdry, myslí si René, ale jeho ctižiadosť predbieha vždy dané možnosti. Picolomini to vycítil a nastrčil ho do úlohy Oravan. Inžinier Múdry návnadu zhltol — hoci bol v závode krátko a skúseností mal málo, vzal to. Nevyšlo to tak, ako malo, a preto inžiniera Múdreho jeho ctižiadosť premenila teraz na výrobára. Musí dokázať, že jeho vývojármi vyvinutý aparát sa vyrábať dá, ale nové ťažkosti ženú jeho ctižiadosť ďalej. Hádam by sa v tejto chvíli najradšej stal už OTK-árom, aby dokázal, že aj na tom úseku by sa dalo robiť inak a lepšie! No zatiaľ sú ešte na OTK iní ľudia, aj ich názory sú iné ako jeho.

Hlas inžiniera Boroša z kancelárie OTK: — Mizerné, nemizerné, ľudí na túto nočnú smenu vám nezabezpečíme.

Inžinier Múdry: — Nezabezpečíte?

Mlčanie.

Mucha: — Uvidíme!

Zatvorí dvere na kancelárii OTK a spolu s inžinierom Múdrym zmiznú vo dverách kancelárie výroby.

René pozoruje, ako sa rozchádza popoludňajšia smena. Pár nepôvabných dievčat z nej sa ešte vyzlieka z bielych plášťov pri skriniach. Ostatné dievčatá si biele plášte obliekajú. To je nastupujúca nočná smena. Už zaujímajú svoje miesta na páse. Ale pás sa nehýbe. OTK-ári nenastupujú. Majster pásu to ide oznámiť do kancelárie výroby. Z kancelárie začuje René hlas inžiniera Múdreho:

— Boroš, ty kurva sabotérska, no veď uvidíš!

Z kancelárie OTK nevyjde ani hlások — René iba vidí, ako ponad priehradku stúpa dym z viacerých cigariet.

Zišlo by sa tu zvolať niečo vanstiphoutovské. Neangažované. Neznalecké.