Van Stiphout

René dostane písomné vyrozumenie o tom, že je prijatý, a kúpi si kufor, veľmi nepraktický. Dosť ho je čo niesť, aj keď je prázdny, pretože má harmonikovito riešenú hornú časť a pod harmonikou ešte akúsi priehradku. V kožušníctve, do treskúcich severných nocí, „šapku-ušanku“. Jednému zo svojich mladších príbuzných napíše list, v ktorom ho požiada o stredoškolské učebnice fyziky. V predvečer odjazdu navštívi priateľa-korektora v žilinskej tlačiarni Pravda a podrobí sa malej inštruktáži. Priateľ ho naučí korektorské značky, podaruje mu knihu Od rukopisu ke knize a časopisu a cicerové pravítko. V tlačiarni René náhodou naďabí aj na čerstvé číslo Oravy, závodného časopisu Tesly Orava. Vezme si ho a doma ho niekoľko ráz celé prečíta. Poteší sa, keď v ňom nájde veľa štylistických a gramatických chýb. Niektoré údaje a mená si vryje do pamäti. Ráno sa René rozlúči s matkou a pomyslí si, že osemnásty január je deň ako stvorený na začatie nového života. Cestou na stanicu sa dočíta v novinách, že pri autonehode zahynul Albert Camus, vidí v tom nejasnú, ale peknú zhodu okolností a nasadne na vlak, plný nádherných predsavzatí. Nebude sa v Nižnej nad Oravou dopúšťať nijakých chýb. Celkom sa zriekne alkoholu. Alebo aspoň jeho spotrebu výrazne obmedzí. Nájde si frajerku, možno i ženu.

Tej žene venuje René celú hrsť svojich myšlienok. Medzičasom prestúpil a vezie sa už v motorovej lokálke hore údolím rieky Orava — rovnako ako rieka volá sa závod, závodný časopis i celý kraj. René predpokladá, že čoskoro stretne v tomto kraji konkrétnu krásavicu, ktorá ho zbaví problémov. V hlave mu ustavične zuní veta, ktorú počul od Van Stiphouta: „V závode Tesla Orava pracuje tisícšesťsto žien.“ Je to impozantná cifra — a zároveň obmedzený počet. Odteraz sa bude už len zužovať. Hľadaná žena nie je už vlastne pre Reného ktosi úplne neznámy, čosi už o nej vie — vie, že sa ju chystá nájsť vo vymedzenom okruhu tisícšesťsto osôb. Tento jediný známy detail stačí Renému na to, aby sa do nej začal pomaly zamilovávať.

Lokálka manifestačne stúpa krajinou, akú vyhľadávajú znalci Slovenska a jeho krás. René nie je milovníkom prírody. Má rád uzavreté priestory, byty, kaviarne, štvorcové námestia. Iba niekoľko ráz v živote sa ocitol na brehu nejakej rieky či na vrcholku kopca, kde si prezrel, ak tam bola, vec vídanú len z diaľky, triangulačný bod. Zavše si však hovorieva, že príde čas, keď sa naučí rozoznávať stromy a horniny. Teší sa na to najmä vo chvíľach, keď nastáva v jeho živote výrazná zmena. Tá nastáva práve teraz. Áno, v Nižnej nad Oravou sa i v tomto ohľade zmení. Na okolí závodu sú povestné výletné miesta, ktoré navštívia on a ona — jedna z tých tisícšesťsto. Patrí medzi ne i niektorá zo žien, ktoré sa vezú vo vlaku? Z rozhovoru dvoch slečien oproti vyrozumie, že pracujú v Tesle. Jedna, kostnatá, má na kolenách roztvorenú knihu, ale Renému sa nepodarí z obráteného pohľadu prečítať meno nijakej postavy, podľa ktorého by mohol uhádnuť, čo je to za kniha. Druhú bolia zuby. „Tisícpäťstodeväťdesiatosem,“ pomyslí si René.