E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Stesky 1

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Erik Bartoš, Tamara Čačková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 279 čitateľov

Prekladajúc Hamleta

Jak striežik ukryl som sa pod orličie krielo.[44] Nie, by som (jak to povesť o striežiku vraví), keď nosič, vták-kráľ, stíši v letku od únavy, nad neho zrazu, trebárs na piaď, brnkol smelo (ba hrom by musel rozbiť drzé vrába čelo, hrom z čista jasna!…) nie; tej použil som spravy: by aspoň raz som zliezol Himalaj ten slávy, kam genij ľudstva vsadil métou svoje dielo. A orol-duch ma vzniesol za pomedzie sveta, kde na lúčinách rajských Hamlet, snivé dieťa túh, s Horatiom veniec priateľstva si vije; však vtom mu sudby orkán zježí vlas i zvráti na oči mrákavou, že miesto hviezdy zlatý kvet urve — ľaliu, ach, dušu Ofelie!… * Jak potápač sa spúšťal v priepasť oceánu:[45] ja, plytkej Oravienky brodič bojazlivý, ja privil som sa k pásu mu. Nie, by som nivy mu koralové skváril, mušlí vyplakanú hraň zobral; ale zochcel za tajnú som bránu, by aspoň raz som videl zázraky a divy, ichž množstvo úžasné tam morský kadlub živí: — pláň ľudskej mysle spústou vášní nachovanú. A tu sa divadlo mi predstavilo hrúzy: od potvor kladivákov hnusné po medúzy… jak prepadá a rve sa draveč v boji divom; od bratovraždy po lup prestola i ženy… a jak rek udrie (Hamlet), sudcom stanovený, v to, i sám — ó, pád! padá sudby pod kladivom. * Môj Hamlet vznešený (ó, jak mi srdce búcha!)[46] a nešťastný (ach, jak vtom ono ma i bolí…), môj Hamlet urobil mi, urobil mi kvôli, princ: preobliekol sa do slovenského rúcha! V povestiach ľudu môjho tedy márne tucha neblúznila o princoch, zrodená bár v poli: on tu je v skvoste našskom; vedel, odev volí, čo slušná je i na trón, hodna chrámu ducha. Hej, každý hlahol ľudský, aký zná zem šíra, je boží! nádobou je myšlienky a citu, do mora začrieť ňou ľze tu, tam do blankytu… Že kočiština?[47] — aj, ,pst!‘ príkaz od Shakespeara; sám pustil v hranu ju… Čo? ešte vždycky črepy? ak tak: nuž buďte večne hluchí, tupí, slepí!



[44] Jak striežik ukryl som sa… (r., SP 1903, str. 649).

[45] Jak potápač sa spúšťal… (r., SP 1903, str. 649).

[46] Môj Hamlet vznešený… (r., SP 1903, str. 650).

[47] že kočiština? — Ján Kollár sa obával, či prostá reč slovenského ľudu, ktorú hanlivo nazval kočištinou, bude súca na vyjadrenie básnických myšlienok a citov, hoci sám svojimi zbierkami ľudových piesní ukázal, aké krásne sú piesne v reči ľudu a tým vlastne dal tiež podnet k založeniu spisovnej slovenčiny





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.