Dozvuky I

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 273 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ach akokoľvek slabo, tenko


Ach akokoľvek slabo, tenko,
len svieť mi, posvieť, rozpomienko,
  na cestu ešte života!
Keď dňa ma ohne odumreli,
ty kahanček mi osirelý,
  buď svetlo, teplo, milota.

Viem, sliepňa tvoje svetlo — teplo
nezvládze, raz by srdce treplo;
  a milota sťa slávokráž
by muky — onen úsmech bledý,
čo cez slzí sa závoj cedí…
  však aspoň kúzlo luny máš.

Tiež účasť mal som na bankete
života v jeho kvete-lete:
  a tys’ tam svieca zo stola;
i na štíte som skvel sa žitia:
a z toho slnca sponad štíta,
   hej, fakľa v tebe plápolá.

Tie čiastky vidím v tvojom plame:
ó, svieť ním! bár len odblesk, mam je,
  blud z krajších nocí, z lepších dňov —
I u márov svieť, u rakvy mi:
len jak už túto vručia zemi,[12]
  v tie časy zhasni nado mnou.


[12] Len jak už túto vručia zemi — poručia, oddajú zemi

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Čo raz bolo, odbolo