E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky I

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 273 čitateľov

Nad nami, drahá, viď len, divé letia húsky


Nad nami, drahá, viď len, divé letia húsky,
sa presťahujúc. Čo raz švihnú peruťami,
sťa kladivy vždy hlbšie zarazia svoj úzky
klin v diale priestraň, v húšť šmúh, v oblač v radoch, v zhluku;
včuľ zgágali, či čuješ? — Myslíš, pozdrav nám i
ples cestujúcich, lebo tešia sa i samy,
že odchodia… šak? Mne, ej, hlas sa tým byť nezdá:
ja vycítil som z neho rozlúčenia muku,
stesk, kraj že opúšťajú milý, rodné hniezda
a bez návratu snáď —
Ach, podajže mi ruku!

A celé nebo, zdá sa mi, sa pohlo zápäť:
nebadáš i ty? s nemým premien vlnobitím
jak mútny príval plynie na pošmúrny západ?
Niet zorí viac, čo v sľubnom vídali sme puku
tlieť na ňom — rozprsknúť sa koloritom sýtym
na kvet dňa: naším kvetom do azúru[30] všitým;
je po víchriciach snáh, túh blýskaviciach mladých;
zrak nespočinie ani dúhy na oblúku;
na obzor sadá mrku siný, chladný nádych,
zástera umrlčia…
Ach, podaj svoju ruku!

Nie potok zhučal to? Hej, zase nížin smútok
nás odvoláva k sebe výšin od divadla.
Kde sme, sa pýtaš? Neviem; ale u tých vrútok[31]
čajs’, kde sa roztečené zemskú prez okľuku
spájajú žiale, bôle na hron[32] bez zrkadla:
kam každá slza beží, ako z oka spadla,
z pŕs každých šumí vzdych, krv kvapká z každej jazvy —
Ha! jačí: za posly poď!… rozoznávam v hluku
kol strníšť všetkých, všetkých utrápencov názvy;
poď v more zábudy!…
Ach, podaj, podaj ruku!

List prší zo stromov; ho vetry odnášajú
na cintor sveta — v práci hrobári to praví —
kam pozrieš, pohreb tiahne v ker z kra, z hája k háju
sťa chumeľ pri plačlivom funebrála zvuku.
Jak vtáci hen a chmáry v letku do diaľavy,
tam útek potok: i tu sťahovavé zjavy;
uniká vôkol všetko, všetko závej chyce
pomíjajúcna… Aha! služby bez ponuku,
ba bez omluvy i mne obletuje líce,
jak uvädlý by list —
Ach, podaj skoro ruku!

Hja, života strom: — vrchol v nebi nezmeranom,
a nad zem sklonom len čo konárik mu siaha:
on životom tu všetkým — sme tiež lístky na ňom,
len lístky, nemajúce práva na záruku
trvania, v úžitku bárs najvyššieho blaha…
I nač sa mámiť diaľ, nač umlčovať, drahá,
že lístok môj už uzrel, na odpad sa chýli,
len vetra ruch…? Hej, čas nám myslieť na rozluku —
Jak? och, to nechcem, tvoj by slzy pobielili,
chráň Boh ma od toho!…
Oj, podaj ešte ruku!


[30] azúr — modrá farba blankytného neba

[31] u tých vrútok — kde sa stečú rieky, kde sa do seba vrútia

[32] hron — prudko sa valiaca rieka alebo potok (od slova hrnúť sa)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.