SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľud sa budí, ľud sa budí!


Ľud sa budí, ľud sa budí!
Poznáva už svojich ľudí:
    svoju znať,[24]
    vernú brať
v slove, v skutku vždy a všade;
na ich povel má sa k činu
,za tú našu slovenčinu‘…
  Chvalabohu: prasknul ľad!
po priehrade! po závade!

Takto čujem plesať zhusta
na široké, plné ústa.
    Dobre však,
    že je tak:
priznám i sám, sám sa teším;
áno, áno: len sa k činu
,za tú našu slovenčinu‘!
  keď nie letkom ako vták,
aspoň strmým ruchom peším!

Ale, znať vy osobivá,
na ktorú už ľud sa díva,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
    berúc smer:
    pozor! ver’:
aby on, čo o úsvite
vychádza už z tichých bydiel
na postať, tak neuvidel,
  od rána že po večer
po tôňach včuľ zas vy spíte…

A keď čulý ľud a zdravý,
s čistými jak krištáľ mravy,
    základ je
    pri hrade,
rodobyt nímž má čnieť hrdý:
nože, pozor, vy znať! aby
vyšehrad v tom nebol slabý;
  nevetrilo podhradie:
od hlavy že čosi smrdí.

Ľud, putujúc, porovnáva
vandrovníkov sprava-zľava:
    Beda vám,
    znať! ak klam
zbadá vedúcich ho k cieľu;
rukou hodí: Rovní vtáci,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
ľahtikári — darebáci…
  tí či tí… ech, pôjdem sám!…
Spustlá čeľaď bez rozdielu!



[24] znať — vzdelanci, inteligencia