E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky I

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 273 čitateľov

Čos’ tiahne mi dušou tak sviatočne


Čos’ tiahne mi dušou tak sviatočne, tak
potichy, jak kto keď pri pokroku dbá,
by kľud šetril, svetla by nezmútil v mrak:
kýs’ zášum i zvukot vraz, stlmený však;
neviem len, spev či je alebo hudba?

Mám v duši snáď vtač takže, jak ju má zem
v sfére, i v doslych mi prilieta s piesňou
z hmlí pamäti? či z výšin spúšťa sa sem
sám lýry tej pravzor (ký tam že jest, viem),
raz ešte zladiť ju zamrelú tiesňou…?

Sťa z ďalekých belasých zuní to strán,
z úbočí, ktoré sme schodili mladí;
z dôb ohradov dávno už zavrených brán:
a vábi nás… Scitnieme, zvedaví naň,
starých jak priateľov čakáme radi.

Aj preto sa pozdí tak, má vleklý ťah,
z mrákav jak hustých keď slnko sa kľuje;
sťa záplava stelie sa, stkáva ni v snách,
zvlá, splápolá… Zrýchlilo: zlatý, ľaď, prach!
pochod vždy tuhší a bližší — ha, tu je!

Ó, spomienok návšteva! — Ony mi to
húsť prišli, zanôtiť k večeru žitia:
ma potešiť, oviť sa o môj byt, ó!…
Mi pokázať ešte raz na varyto,
že sa ho ruka mdlá mimoďak chytá.

Už zastali pod okny, zradené v šík,
žiar fakieľ v pozoroch, na tvárach nehu;
hneď narazia — Stŕpam až, vo vetre krík —
Ach, ďakujem!… Skoro som porušil zvyk,
odvetou zaskočiac poúcty zbehu.

Prv v zdroj čerstvých začreli, v zurvalčí skok
po lúkách za loptou, motýľmi z jari,
a od zeme hupká to rozmerom slok,
hôr riavou… Chcem sprevádzať: uviazne krok;
z lýry sa ozve: ,Ja som bača… starý…‘

Tak pretiahnu na voľné: zvon v sveta kruh
na slávu tomu, ,kto za pravdu horí‘;
v dej var túh čo zrazia; v nichž náš žije duch;
čo nebo nám podpreli piliermi z dúh…
Zázrak! či hviezdne mi spievajú chóry!?

S tým na rozchod zahrali z dojemných, z tých,
z duše čo žmýču žiaľ, v srdci ti v blkot
bôľ rozjatria, do dusných zovrú ťa krýh…
Sklon zavzlyká ,dobrú noc‘, dych čo to vzdych —
Prestali; naveky odzneli. Mlkot.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.