Dozvuky I
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová
Keď v jeseni zrazu tak pustí sa svet
v chmár podobe, vtáctva i lísťaťa v let
a šum čujem na cestách, vidím spech tuhý:
i vo mne tu rozpnú sa perute túhy,
tej túžby, čo sama je životom v nás,
juž priestor neobmedzil, nesputnal čas;
tá na podlet, na odlet rozvije kriela:
vzlet duše to — ona je! holúbka biela.
A schytí ma, vytrhne z náručia tmám
tým pozemským, so sebou unáša — kam?
Nevyzvedám, na jej sa spoľahnem vôľu:
som bezpečný, poneváč ideme spolu.
niet hvezdára, toľko čo obzrel už hviezd,
jak ona; tí pochybiť, prehliadnuť môžu:
v nekonečnu ona má rukoväť božiu!…
Jak včielka vše po lúke, po azúre
brnk!… nový kde zorí kvet, zdroj slasti vrie;
a kŕmi ma, pasúc sa v hviezdnatom poli.
Špeť v kalíškoch — šepne mi — tu sme už boli…
A letíme, pablesk jak najprudší ver’,
kam? nepýtam jej sa — nač? vie ona smer.
Vtom kriela sa zjašú jej, výskne: Viď, tamo…
Čo? — vari ju osvitlo záhrobie samo.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
