SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prázdne pole, pusté pole


Prázdne pole, pusté pole,
pohrúžené do nevole
mlčí, dumá v chladnej tôni.
Iba vatra na strnisku
v znak života v diali, blízku
bĺkne ešte, usmeje sa,
    ziskriac splesá;
či to pole slzy roní?

Tak je to i v ľudskej duši
po žniach zlatých: dumá, čuší
bez nárazu, bez pohnútok,
odvrátená od studienky —
Iba ohník rozpomienky
ak vše blysne z rias jej lona;
    či to ona
na perly rozpúšťa smútok?