Dozvuky I
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová
Neochabuj (tak si čo deň
vzdychnem), lepšia snaha vo mne!
Že som ešte niečo hoden,
zachovaj mi povedomie;
hoden dač, keď aj nie veľa,
no čo v behu je a platí:
babka trebárs pootrelá,
biednemu preds’ peniaz zlatý;
kúsok chleba pre sirotu,
rosa kvietku počas spary;
van, čo sfúkne kropaj potu,
lúč, nímž smútok zbronie v tvári;
flajstrík, aspoň zmŕtviť ranu,
keď nie sceliť; kraj priekopy
prst zdvihnutý k vystríhaniu,
steblo tomu, kto sa topí…
Len ty, božská sila ducha,
ty si naše žitie pravé!
Tebou srdce zvonom búcha,
myšlienkou jak svitáš v hlave:
tak zveš k práci voči vzorom,
zrkadlám nad štíty zeme;
hej, tys’ svätý kúpeľ, v ktorom
v ctnôt sa lotos rozvijeme…
Bez teba — čo sme? Ech, trocha
hliny, hrnčiarova zhnetež;[22]
čo obrastá machom, socha;
klin, kam krajčír vešia veteš;
šij, čo jarmo času zhýba,
ústa, čo len pokrm zobú,
ruky k službe potrieb iba,
nohy s čriev nákladom k hrobu;
na smetisko odsúdení,
črepy, čo nič neosožia,
troska sme v tom okamžení,
jak nám umkneš, iskra božia…
Neutuchaj, ó, nie vo mne!
strvaj posledný mi po deň,
šeptajúce povedomie,
že som ešte dychu hoden.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
