E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky I

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 273 čitateľov

Bysterskému

[4]


Vraj, Oravienka naša úbohá
je… (odhaduje povesť zhrda):
zem číry kremeň, oceľ tvrdá,
a nad ňou nebo — bez Boha;

ba zrovna Bohu padla za chrbet,
vraj; na jej brdách čítaš rebrá;
Choč v ovsa venci s mamom striebra
a krížom orie rieka bied…

Čo povieš na to, bratku milený,
syn Oravy ty umný, rázny?
Šak: z povrchu že súdia blázni,
zísť leniac sa im k prameni…?

— Mne snívalo sa o nej kedysi,
za žiactva ešte, keď som za ňou
túžieval mysľou uplakanou —
čo za sen? Hja, dnes odvisí

už od pamäti starej, pobledlej.
Strp: šibla, hľa! v diaľ peruťama;
i nech jak pštros (tiež pravda známa)
vtip strčí púšte pod závej — —

Tak bolo (aspoň pamäti znie zvesť):
Mrak noci drepel nad Oravou.
No znezrady: jas klenbou tmavou,
jak otvor! — nie však priesvit hviezd —

Nebeské okno, hej: a u neho
Boh!… s vážnou tvárou; starosť azda
mal: nu, nie maličkosť, sám gazda
na poliach sveta šíreho!

Tam meškal, hlavu v sklonku ustatú,
tú múdru hlavu na pravici,
tej všemocnej, ňouž, jak mu v líci
zhrá sudba, delí odplatu.

Vtom obzrel svet — zrak spustil k Orave:
a milosťou sa usmial vnadnou
jej; cítil s ňou (hľa, je Boh nad ňou!),
i prežehnal ju láskave.

Mrak zbledol, zvirgal, zhrmiac z celých síl —
Snáď láska, toť, mu iskru vnukla:
zem aspoň (kremeň, oceľ) pukla
vtom, z jazvy však — klík! pierko! byľ!

to vzhúklo zhurta pudom všetkých túh.
(Tak bude: Boh — ruch všade, náraz —
dal domyslieť sa mraku: zaraz
v ten drsný prsník blesku pluh…

A byľ jak orlicou by vzlietala,
tak vzrastá, bujnie, rozkladá sa;
ňou v kystkách sklenky: riasa, krása,
metlina — hviezdna povala!

A nad Oravou svitli nebesá,
jak nikdy predtým v noci jej, dni:
byľ sviecňom im — náš ovsík biedny!
Nie, nikdy toho čudesa!

Div, zázrak!… híkam i dnes: z byle strom,
strom s plodom hviezd! a, ľaďže, ovos!
a rozsahu až k Býku, po Voz
(či zviezť ho?…). Vskutku, za vzor snom!

— Len sen, ach… oriešok však: vo štipce
s ním! — Tu niet mágov,[5] žreckých osôb;
ty, zemko, sprobuj lusk: máš spôsob,
súc znalcom v apokalypse.[6]

Ech, každý sen je šaľbiar, posmešník!
Však Oravu bár mnohý dráždi:
ten jej chýr preds’ k cti zdražil navždy,
povýšiac ovsík na svietnik…


[4] Bysterský — dr. Juraj Janoška, ev. farár, neskoršie biskup v Lipt. Mikuláši, nar. 26. decembra 1856 v Dolnom Kubíne, umrel 27. januára 1930 v Lipt. Mikuláši. Redigoval Cirkevné listy, Tranovského kalendár, založil vydavateľský a kníhkupecký spolok Tranoscius, písal o Hviezdoslavovi, Kollárovi. Po prevrate 1918 stal sa jedným z predsedov Matice slovenskej.

[5] mág — staroperzský, médsky alebo chaldejský žrec, ktorý sa zapodieval aj astrológiou („predpovedaním“ osudu ľudí podľa zoskupenia hviezd v deň ich narodenia); u starých pohanských Slovanov žrec bol obetujúci kňaz.

[6] ty, zemko, sprobuj lusk: máš spôsob, súc znalcom v apokalypse — ty, krajan (tiež oravský rodák), skús rozlúštiť, sen (ktorý tu básnik rozpráva), veď sa vyznáš v apokalypse, t. j. vo výklade mystických proroctiev o konci sveta, ako je to opísané v novozákonnej knihe „Zjavenie sv. Jána“. Hviezdoslav tým naráža na Janoškovo kňazské povolanie.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.