Dozvuky I
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová
Dosť potieklo z hrude tej
tavu citov, dosť už, hej,
ba i primoc, by sa zdalo;
ale, hľa, zas zblbotalo — —
Jarček sprvu, šarvanec
všetečný — hja, mladosť preds’ —
po lúke hrk! vaľkal vienky,
s lúčmi hral sa o prstienky…
Zvážnel zatým odrazu,
z vyššieho jak rozkazu;
tečie, zdá sa, pošiel ločkom:
zmrklo — svitol pod oblôčkom!…
Potom jakby z brala zas
vybúšil prúd v dusný čas,
zvonom v púšť zaznieva riava:
poďte piť! som čerstvá, zdravá!…
Opäť potok — vo príval
zhrnúc hnev a bôľ a žiaľ,
chcel by strhať všetky hrádze!
Škarpy[2] rozbiť, okovy,
podmyť pýchy budovy!…
Márne: — penou tresky-plesky;
v plač sa pustil, žalôb stesky —
Až si zúfal — unylý
šepce len sťa z mohyly;
opľasol, ach — iba kal už:
chmár zrkadlo leda, kaluž…
Ale spôsob očisty:
hľa, zas prameň striebristý!
Odkiaľ, kde sa vzal, len Boh zná;
perly stýba — či sú hrozná?
Zurčí, spieva dolinou,
jakby slnko tieklo ňou:
krištáľ, v ňom sa dúha smeje;
kúpeľ, úber do nádeje!…
Tak sa prúdil od mladi
z hrude cit, vždy nálady
úprimnej, zhlboka, splna:
klokot srdca, duše vlna — —
Dosť potieklo, dosť už, hej,
ba i primoc vlahy tej:
crkne ešte, bude málo:
najskôr — vposled zblbotalo.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
