Dozvuky I
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová
Je vskutku lúk ten pestrý koberec
nad všetky ľudské tkane: doista
rúk iných činovať…[7] kás’ z neba pliec
upadlá na zem šata menistá.
Kým spíme my, ho najskôr anjeli
vše spustia služným slnka pableskom
s tým, by ho, vzchodiac, hneď i rozstreli
tu po spôsobe za hviezd nebeskom.
I len si sna rmut z očú vytreme,
div zblýska pred nami: sa rozletel
už čalún v šír — Kde vzal sa? zo zeme?
Nie, prach byť nemôž’ toho činiteľ.
Na taký zázrak nedospela zem,
bár stará je i plná tajných síl;
vznet, tvorčí pud: by tak sa vyrazil.
To žiada dômysel, jak azúr sám,
tak hlboký, prv vzorec nakresliť;
a prstov žiada, vyplniť ten rám
hrou rozvitku, tak jemných, jak má svit…
Však nech je, jak chce, na pôvod, vznik s ním;
nech márnosť chodí i v tých podobách:
je predsa kvet tu zjavom jediným,
čo zlatým robí i ten biedny prach.
Krás rozmanitých, ajhľa! hromada:
a bez závisti preds’, ľsti, samochvál;
len toho slávu každá vykladá,
kto v snem ich veľký takto povolal.
Nie, krásy tej, tej nemej miloty
a výrečnej preds’ nad slov bezpeku,
tej nehy vonnej, rosnej čistoty…
niet nikde inde — ani v človeku.
A všetko iné časom zvšedneje,
nás omrzí tu, ženie pominúť —
len zakvitlej ten pôvab nádeje
nás zdrží vše, nám sladiac žitia chuť.
Jak do duše mi svieti! na tele
jak zahrieva ma znova… Ó, až raz
do chladnej-tmavej ľahnem postele,
tým krovom prihoďte ma, prosím vás!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
