SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ba všetko podrobené


Ba všetko podrobené
    je totu zmene;
  to najmocnejšia z vlád.
Si utkvel na čom stále,
sa úfaš, tešíš, ale
  mžik: v obrat kolovrat —

A takto večne zvŕta
    sa kolo zmeny,
  až kráž mu splynie spíc.
Čo zbadáme, je črta,
zvuk leda z pretrielení
  blýskavíc-hrmavíc.

Čo včera skrslo hore
    a rovno zore
  sa pechorilo tam:
dnes na samom tlie spodku.
Chceš za ním, s lósom v pôtku…?
  Ujď sfingám, priepastiam.

Tu samá kukla platí,
    kolíska s hrobom:
  pár, čo sa neharká.
Či chrúst, či motýľ zlatý,
je hosť: buď vďačný obom;
  či škrie ťa pretvárka?

Však v klin sa noci skláňa
    už od včasrána
  svet, až sa vyprostí
zas… Mlč, ech, cítim znavu,
potrebu oprieť hlavu
  na vankúš večnosti…