SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otavienka, otava


  Otavienka, otava,
  trávka sa ti strháva:
čo tak stŕpaš? nenahliadam —
Zľakla si sa čoho? hádam
  mátoha kde škuľavá.

  — Nie mátohy, tej sa ja
  nebojím, lež šuhaja
toho skorej, čo dnes zase
hen pod hájom volky pasie;
  sem sa s nimi zastrája…

  Neboj sa tej chamradi:
  veď sa ona nahľadí!
Príde hájnik, teľce zajme;
no a zbojcu, vieš, kde dáme?
  Richtárovi do klady! —

  Otavienka, otava,
  trávka sa ti strháva;
čo osŕkaš? Zima je ti,
mladici? i slnko svieti —
  či si chorá, boľavá?

  — Ach, ten vietor studený
  hneď mi vôľu premení:
dúchne len, už na bôľ scitnem —
Nedorastiem, nezakvitnem…
  mladá zomriem v jeseni!

  Netráp sa! Znám vetru hať,
  odraziť ho, zamestnať:
háj zapálim hen tým činom,
a ty budeš hriať sa pri ňom,
  rásť si budeš, prekvitať…

  Tuší však, že všetko mam,
  čím ju teším, zastávam:
osŕka len a sa chveje —
To tá nádej bez nádeje,
  akú i ja v srdci mám…