SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nuž, nač tu ešte mátam vás


Nuž, nač tu ešte mátam vás,
už odbavený cele na tej zemi?
Ak bol som poslom, ohlásil som vzkaz;
ak lúč, som dotlel; vypršal, ak klas —
krútite hlavou?… A preds’ uverte mi,
  ak kedy, áno, tentoraz!

  Len rosnú sprchu nádeje,
mi zvlažiť myseľ vyprahlú a chorú:
a čuli by ste, ples ký vyleje,
videli, v nej čo svetla ešte je,
ňou ako porast zbujnie na oboru:
  bied dnešných zhodiac záveje —

  Vy, na pleciach čo znášate
snáh rodných bremä, práva to i slova,
vy mužia: aspoň znamä spečaťte:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
že nestihlo nás večné prekliatie;
nie nešťastní ste, hriešni Sizyfovia,[15]
  opúšťajúci postate…

  Vy, ktorí máte zastúpiť
ich časom, junáci: — že roztočitý
vás povinnosti budí-pudí cit,
vo vyhni ducha ukovať náš svit…
a nie ste povaľači — Sybariti,[16]
  strhnutí spräžou chtíčov, žiť —

  Vy, našich krbov vestálky[17]
a domácnosti bôžky, ženy, panny: —
že nejedáte chleba záhaľky,
nezadúrate zdar náš do diaľky;
nie nado všetky naše zájmy, plány
  sú vám — nu, poviem — nedbalky…

  Tej poskytnite záruky
v zlých pochybách: a zmladnú Simeoni.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ja prvé decko schytím na ruky:
rásť!… po nebeské môžeš oblúky:
ťa ony fedrujú a chránia oni;
  nies’ chovan cudzie pre pluky —

  Tej prosím dôkaz istoty,
a pomeriam sa s krivdou veku každou.
Hej, hrajú kocky o tie životy
nám; týehto vzdor však peklo ukrotí:
nie, zhynúť môžme iba — samovraždou,
  čím sami sme si oproti!



[15] Sizyfovia — ľudia, ktorí ako korintský kráľ Sizyfos konajú márnu obrovskú prácu. (Sizyfos v podsvetí musel stále váľať na horu balvan, ktorý sa mu však zakaždým skotúľal.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[16] Sybariti — pôžitkári, takto nazvaní podľa bohatých zhýralcov starovekej gréckej kolónie Sybaris v južnej Itálii

[17] vestálky — šesťčlenný kňazský ženský sbor v starovekom Ríme; vestálky chránili a udržiavali oheň na rímskom Fóre (námestí). Vestálkami tu básnik volá slovenské devy a ženy, ktoré svojou pracovitosťou a starostlivosťou stávajú sa ochrankyňami rodinného krbu.