SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kam pripäť začiatočné slovce


Kam pripäť začiatočné
slovce to, na ktoré z ôk,
zo slučiek od myšlienok?
     že za ním snuť sa počne
pásomko neskorných slôk,
     pramience rôznych nití
dľa toho, do práce jak
     priadku to nevdojak schytí:
     povoľné, nevoľné city —
       ruch vášne, tiesne tlak.

  Kde nadpriasť? — Toť, mi kúdeľ
duše; ach, od rána čias
— nač? neviem pochopiť raz —
  môj neodbytný údel!
šmarený, zdvihnutý zas…
  bo nie vždy hodváb hladký
  ľanu, čo z neba vzal kvet:
     klky aj — neresť tá priadky! —
Odtiaľ tie chlpy, tie zmätky,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
     že vláknam skladu niet?

  Kam udrieť, zdroj by hrkol,
zazvoniac večernú zvesť…?
Ej, hockde: — na kužli jest
  povesien[1] po dúm vrchol;
v prsiach dosť citlivých miest —
  Za štipkou-kvapkou prvou
potečie pomyslov rad,
  namoklých akiste krvou,
  s nejednou šmúhou i mrvou,
     i s leskom slzy snáď…



[1] povesno — zviazaná hrsť ľanu