Vtáčí džavot
Autor: Martin Braxatoris-Sládkovičov
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Tibor Várnagy, Eva Studeničová
V letnom čase žali v poli, odvážali do stodoly a — kým čelo znojom blýska — zaorávali strniská. Oj, to bolo práce, ruchu, kosy cveng sa niesol k uchu; oráč pošibával koňa, páchla poľných plodov vôňa. Pracovníkom švarná žienka doniesla kus poludienka, ukonaná šumná, milá do chládku sa posadila. Vzopla ruky prez kolená, sedela tam zadumená, obraz plný kúzla krásy — o čom mohla dumať asi? Bez pochyby srdcom vďačným pošla k výšam nadoblačným: pela Bohu ďakovanie za to milé požehnanie. Tak to bolo vtedy v lete, ale, ako všetko v svete, 1 to prešlo — zmĺkla pieseň… Nadchádza už jaseň — tieseň. Len Ty ostaň s nami, Pane, a to Svoje požehnanie uč nás múdre vynakladať, pri tom večných statkov hľadať!
