SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spiace deti

Marienka s mladším bratom, Miškom, dve dietky, jako kvietky mája, raz sobraly sa v spechu friškom von do svobodna, von do hája. A prečo šly ta? Inu, preto: tam riastly hríby, chutné veru, nuž z tých, hľa, chcely dietky tieto nasbierať zase na večeru. I nasbieraly. V dobrej vôli sa s plnou noškou navracaly, no ustaté, že veľmi boly, pod krom na oddych sadly malý. A bola jaseň tichá, snivá, a vzduchom tiahol dumný vánok, a chvíľa totá ospanlivá na dietky naše sniesla spánok. I driemkajú. Hľa Marienočka jak kľucká — v lone hríbov vrecko —, i Janko zavrel k spánku očká spí opretý o sestry pliecko. Svedomie ľahké, srdce čisté, v ňomž nelomozí hriech a vina, má sladký mier a spanie isté v ochrane Boha Hospodina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama