ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vedľa cesty žobrák sedí vekom sošlý, bledý, šedý — Pozrite že na chudáčka! — Čaká dárky do širáčka. Sedí, sedí ubiedený, do modlitby pohrúžený, čaká, čaká žiadostive, pri tom všetkom trpelive. Čaká dárky — sú mu treba, bo má sotvy kúsok chleba… Oj, dosť biedy, oj, dosť kríža! V tom sa dvaja chlapci zblížia. Po krajciarku ta mu dajú: „To vám naši posielajú —“ „Pán Boh zaplať stokráť za to“ rečie žobrák vrúcne, vzňato. I sa tešia chlapci milí, že žobráčka nadelili, a preč idúc, tak si vravia: keď dostanú, zas tak spravia. To im ozaj slúži k chvále — Buďte milosrdní stále: dajte biednym vždycky radi. Pán Boh vám to vynahradí.