ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I ja, ach, biedna, osiralá na srdci tieseň veľkú mám, smrť otca mi i matku vzala — Ó, strata, rana! Vidíš sám… Tu ležia blízko na cmiteri, tam oni a ja sama tu! Ó, Kriste, poteš dušu dcéry v tieseň a smútok zajatú! Tak pusto mi tu v šírom svete — ó, neopusť ma, so mnou buď! V srdci ma rana páli, hnetie ó, sošli lieku v chorú hruď. Ktorý si v mukách, v bôli mnohom na kríži visel, Ježišu, a opustený Otcom Bohom pocítil tieseň najvyššiu! A im daj spočin sladký, milý a slávu večnú, Kriste môj, a v uloženej Tebou chvíli mňa s nimi navždy, večne spoj!