Vtáčí džavot
Autor: Martin Braxatoris-Sládkovičov
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Tibor Várnagy, Eva Studeničová
Nedeľa svätá slávi hod tichý. V chráme už stíchly modlitby vzdychy, Slovo i piesne. — Žehnaný kňazom zástup sa domov rozišiel razom. Prišla i stará matka toť práve, a tak jak bola, v sviatočnom háve sadla si doma v izbičke malej, nábožné dumy nadpriada ďalej. Skľúčené držiac na lone ruky, počúva v chráme odznelé zvuky, premýšľa. — V tom sa otvoria dvere, vnučeniec štvoro v chyžku sa bere. Koníčka, vozík so sebou majú, teraz však o ne premálo dbajú, dľa zvyku prosia vrúcimi hlasy: „Rozprávaj dačo, babičko, zasi.“ Rozpráva im aj milými slovy, o čom že ozaj? O Ježiškovi, vnúčatká ale, ako sa svedčí, slúchajú zbožne starenky reči. Sŕdcka ich čisté plesajú sladko, matka keď stará zakončí krátko: „Príjde už skoro, k nám aj, to možné, buďte len dobré, poslušné, zbožné.“
