ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Háj sa práve priodel rúchom čerstvej listvy, chodí za ovečkami pastierik mladistvý. Na píšťalke umele prstami prepletá, pekne-krásne cifruje od výmyslu sveta. Z väčša je to pieseňka tiahla, zádumčivá, jako hrad, čo na skale o lepších dňoch sníva. Z času na čas ale však píštelka sa zchveje a hneď plesá jasotom, radostnej nádeje. Vtedy zrazu ovečkám odnechce sa trávy: počúvajú pieseňku, pozdvihujú hlavy. Oj, dá ešte dobrý Boh, a junácke šťastie, že tých žiaľov odbudne, a tá radosť vzrastie. Všetko všade ožíva, novú pieseň hudie — pominie sa nevôľa a zas dobre bude.