ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I Sotva lúče jara zhrajú v jasnej, nežnej svojej kráse, už, hľa, mušky ožívajú neposednej mladej chase — Ej, ej! veru hej! Hľa, meč, puška, trúba, čákov: tí sa hrajú na vojakov! II Ozbrojení — smelé čelá — držia radu za múrikom: jako vítať nepriateľa? Nuž ľa! krikom, veľkým krikom! Ej, ej! veru hej! (Ak bude zle, zutekáme, požalujeme sa mame.) III Vo válečnej hotovosti nepriateľa mužstvo čaká, dobrá vôľa, vôkol hostí — (niektorý sa snáď aj ľaká). Ej, ej! veru hej! Tlčú srdcia, skáču žily, i stráž k dverciam postavili. IV V tom stráž u dvier: „Idú!“ zvolá — rozhodná už doba blízka… Skutočne, hľa, pravda holá: nepriateľ sa blíži, výska. Ej, ej! veru hej! „Pozor!“ — znie hlas veliteľa — „hore srdcia, hore čelá!“ V Budeže to povyk, výskot, keď sa srazia nečakane! Budeže to blyskot, piskot! (a možno i nariekanie…) Ej, ej! veru hej! Budeže to znojná práca, bude že to kucapaca!