ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Skľúčená, ťažko zarmútená plakala bôľno Matka-žena pod krížom Syna na Golgate, jej slzy tiekly prebohate. Ján, miláček, bol po jej boku, i v jeho slza plála oku, zrak jeho razom k zemi padol a na nej perlu skvúcu shliadol. Shýbol sa, skúma — perla pravá, i toť, a všade, s prava, s ľava: tie perly sem tam zemou skvúce, to boly slzy Matky vrúce. Ján prikľakol si k perlám cele a sbieral ich a ľúbal vrele, a Matka, keď to pobadala, cez slzy sa mu pousmiala. I riekla bôľna Matka-žena: „Nie, nie som cele opustená…“ I sostúpili s hory dolu jako syn s matkou rúče spolu.