Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Tibor Várnagy, Eva Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 5 | čitateľov |
Hektor s chuťou do žrádla sa strojí — na krtičom hniezde miska stojí… Pozor na to so závisťou ziera, — i on rád by zajedol si vera. Prv než začať hostina sa mohla, Hektor zbadal, že sa miska pohla… Pozor hľadí a mu slinky tečú — Dobré veci ku nemu sa vlečú. Hľadí Hektor prekvapený, v žiali, ako miska preč od neho páli. Pozor plesá, buď ti, krtu, vďaka! — s veľkou túžbou plnú misku čaká. Hektorovi hnevom oči svieťa: „Zprepadený krtu, aby že ťa…!“ Pozor ovšem povďačný je krtu, i sa strojí k poriadnemu hltu. Hektor zúfa, plače, veľmi smúti, Darmo… Musí ostať len pri chuti. Za to Pozor bez pohromy, škody hotuje sa sláviť smačné hody. Hektor užialený postí, postí — „Zprepadený krtu! polám kosti…!“ Pozor ale preblažený žere — A spokojný krt sa stráca v diere.
Na vysvetlenie
Hektor raz vyňúral krticu a bol by ju strašne doriadil, ale Pozor nechcel Hektorovi takej slávy dopustiť a pobili sa; krtica ale v tom — fuk — zmizla pod zemou. Za takú pomoc bola krtica Pozorovi veľmi povďačná: Keď doniesli o nedlho Hektorovi žrádlo na miesto pred búdu, kde bol pes na krátko prireťazený, krtica podobrala od spodku chrbtom misku so žrádlom a prevliekla ju na druhú stranu k búde Pozorovej, kde tento tiež bol na krátko prireťazený. A tak — vďaka krtici — na Hektorovom žrádle pochutnal si Pozor.