ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V letný čas za peknej chvíle vybrali sa na motýle — „Aha! tu je, jaký krásny!“ zvolá Jožko celý šťastný, čihá naň — a Ferko stojí, škatuľku pre korisť strojí. Rozohnal sa Jožko márne, motýľ uniknul mu, toť zdarne, ale Jožko nelenivý začal pohon naňho divý, honí ho až — nad jazierko, so škatuľkou za ním Ferko. Ale Jožko — veta, veta! na jazierko nepamätá — Inu, člupsnul do jazierka, opustiac na brehu Ferka: hlava dolu — hore nohy… Kričí Ferko preúbohý. Konečne sa Jožko zviecha, mokrý, smutný domov spiecha, hnevajúc sa na jazierko, sprevádza ho — suchý — Ferko, húf motýľov s nimi letí — dajte že si pozor deti!