ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I K západu sa slnko kloní, čata lovcov zajka honí, a zajaček, náš zajaček letí, letí neboráček, letí strašným strachom jatý do pustovníkovej chaty, jak by ho o pomoc žiadal, jak by uňho spásu hľadal. II A pustovník, sťaby mihol, rukou nežnou zajka zdvihol — „Pokoj dajte zajačkovi milému neboráčkovi!“ Poľovníci prekvapení zutekali — už ich neni, a zajáčka fuzáníka nechali u pustovníka. III Už sa cele zvečerilo, nebom hviezdy svieťa milo, v tichej chatke pustovníka na kozúbku ohník vzniká, oheň práska, — a na ražni pečie zajka človek vážny a šepoce — rozkoš v líci —: „Ďakujem vám, poľovníci!“