ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na kraji hory košatej na zemi sňahom zaviatej, hľa, leží kýsi čierny vták, stuhnutý, mrtvý, horeznak. Prečo že musel zahynúť? Snáď polovník mu strelil v hruď a usmrtil ho strelou v raz? Ach, sotva — skorej hlad a mráz… Hej, sňahy boly napadly, a mrazy kruté zavládly a mrazu, hladu — neborák — za obeť padol biedny vták. A my, hľa, z tých sme šťastlivých, čo majú chyžky, piecky v nich, majú čo do úst položiť a môžu blaho, milo žiť. Jak dobrý otec, v každý čas Boh opatruje, živí nás — za to mu vrúcne ďakujme, o vtáčkov pri tom pečujme. Pečujme, jak toť neveľká Anička, vtáčkov priateľka, ktorej o vtáčkov veľká péč tu v knižke ďalej prijde v reč.