ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach, chudák Jožko! Veru ten mal pokazený štedrý deň aj štedrý večer, veru tak Hľaďte že, jaký neborák! Oj, že to just prísť muselo, keď všade býva veselo: na hod ten Boží jasavý, mal Jožko zúbok boľavý… Zúbok ho bolel nemálo, temer mu spievať nedalo, keď pod stromčekom z vesela tá „Čas radosti“ zavznela. Nuž, Jožko milý, pamätaj Pán Boh ťa tresce nebodaj, zkusuj sa, na svoj život hľaď, či nezvinil si v dačom snáď? Akože si sa spravoval? Či rodičov si nehneval? Či nebol si sa — hľaď že hľaď — bez dovolenia sánkovať? Naprav sa, a tak Pán Boh dá, že bude lepšie inohdá, veď ešte, hľadiac na mladosť, môžeš mať lepších Vianoc dosť.