ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach, iste smutná, žiaľna vec, že v Naim umrel mládenec syn jediný to vdovy-matky a ajhľa už ho nesú zpiatky ta, odkiaľ pošiel — v zeme prach… Ach márnosť v svete, márnosť, ach! A matke slnko zhasína, a ona plače chudina tak, ako ťažký oblak v jaseň ój, záder v srdci, muka, tieseň! A sprievod s nimi — koľký svet! — PÁN s učeníkmi podišiel v stret. A — v hlase lásky nežnej tón — čuj: „Neplač!“ matke rečie On, tak ranu srdca milo hojí a pokynie, a sprievod stojí, i zvolá mocne Kristus Pán: „Mládenče, tebe vravím, vstaň!“ I vstal… A Pán ho matke dal, A o Ňom letí plno chvál… Ó, Synu Boží, Jezukriste, Ty Knieža života si iste, slyš našich vrúcich prosieb hlas: Teš, obživ, vzkries a spas i nás!