ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď rozvil sa už háj i les a rozzvučal sa vtáctva ples, ach, tak to tiahne, tak to volá von do svobodna, von do poľa a ešte ďalej do lesa, do chládku, čo tam stelie sa. Ta každý rád si zabočí, kto peší a kto na koči, na koči, pravda — ináč neni — len máloktorý vyvolený, ostatní poza koč i bokom do lesa bežia jarným skokom. Ten v predu stal sa koníkom, ináč ho zovú Janíkom, sestričku ťahá na vozíku, a tá má radosť prevelikú, až skáče to jej srdiečko Jankovi dáva perečko. A les sa plní pokrikom, veselým sviežim povykom, a do povyku, jak len stačí, sa mieša milý spevot vtačí, a vetrík chasu ovieva, a slnko sa jej usmieva.