ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na kvetných lúkach Nazarétu sa kedys dietky milo hraly, spievaly, vienky plietly z kvetu, a s nimi bol i Ježiš malý. A keď sa v dostač nabavily, Ho poprosily prenikave: „Rozprávaj že nám, Ježiš milý, o nebi, jeho kráse, sláve.“ „Ó, krása, sláva!“ — začal vrele — tam vám je vždycky jar a leto, záhrada krásna tam sa stele, akej tu dole nikde nieto, Tam stromy všaké stoja v kvete sťa čerstvým sniažkom pozaviate, a sotva že sa ohliadnete: ovocie visí na nich zlaté. Tam mesto vám je veličavé, z rýdzeho zlata brány, steny; tam prebývajú v plesu, v sláve prešťastní Boží vyvolení. A s nimi Boh na tróne slávy, a oni v česť mu pejú žalmy, šat biely na nich, a kol hlavy ctné koruny, a v rukách palmy. Spev anjelský tam sladko zneje, znie hudba: zlaté zvony zvonia, potôčky zurčia, vtáctvo peje, a všade jas a ples a vôňa… Len buďte dobrí, zbožní — viete — tak môžte príjsť ta raz i sami, a uvidíte, počujete, a ja — i ja tam budem s vami!